Hospodárstvo, podnikateľské slobody, energetika

Tím líder

PhDr. Juraj Miškov

je absolventom Fakulty Manažmentu UK so špecializáciou na marketing. Dnes je Ministrom hospodárstva a podpredsedom strany SaS. Pred vstupom do politiky viedol jednu z najúspešnejších slovenských reklamných agentúr MUW Saatchi & Saatchi. Svoje skúsenosti odovzdával aj ako pedagóg študentom masmediálnej fakulty BVŠP. Jeho cieľom je vytvoriť zo Slovenska krajinu s najatraktívnejším podnikateľským prostredím v regióne.  

Slobodná trhová ekonomika je najlepšou cestou k rastu bohatstva a blahobytu pre všetkých občanov. V mantineloch fungovania ju však musia držať zodpovedná rozpočtová politika bez zadlžovania, menová politika zabezpečujúca stabilnú cenovú hladinu či fungujúca bezpečnosť a obrana garantujúca efektívnu vymáhateľnosť práva a rovnosť pred zákonom.

Vláda nesmie poskytovať privilégiá úzkym záujmovým skupinám, pretože by tým poškodzovala ostatné sektory i spotrebiteľov. Úspešná hospodárska politika sa preto zameriava na opatrenia odstraňujúce existujúce deformácie a smerujúce k posilňovaniu zodpovednosti pri výkone verejnej služby vo všetkých oblastiach. Motivuje na prácu, snaženie a podnikavosť. Nesmie byť krátkozraká a musí zohľadňovať i dlhodobé efekty. Pre konkurencieschopnosť podnikov je dôležité, aby legislatívne prostredie bolo čo najstabilnejšie a aby jeho budúci vývoj bol koncepčný a predvídateľný.

Spoločným menovateľom všetkých opatrení je potreba dôsledného analyzovania ich vplyvov. Priame vládne zásahy musia byť výnimočné a adekvátne odôvodnené, zamerané na plnenie cieľov, ktorých zabezpečenie je mimo zreteľa trhového mechanizmu (napríklad odstraňovanie regionálnych rozdielov v najchudobnejších regiónoch). Stimuly i daňové úľavy dokážu nedostatky v podnikateľskom prostredí (napríklad neexistenciu diaľnic) nahradiť len krátkodobo a dočasne, a preto treba pokračovať v nastolenom radikálnom trende ich utlmovania.

Najvýznamnejším opatrením na zlepšenie kvality podnikateľského prostredia vôbec bolo spustenie projektu Singapur z našej dielne. Ten obsahuje viac ako sto konkrétnych opatrení na zníženie administratívneho zaťaženia podnikania a šetrí podnikom sto miliónov eur ročne. Po doterajšom splnení tretiny opatrení budeme v projekte Singapur naďalej pokračovať. Už dnes je pripravených ďalších vyše dvesto opatrení na odstránenie zbytočných povinností tak, aby náklady byrokracie klesli o viac než jednu štvrtinu – čiže významnejšie, než to požaduje Európska únia.

Troma strategickými cieľmi v oblasti hospodárskej politiky pre nás sú znižovanie byrokracie pri podnikaní a zlepšovanie podnikateľského prostredia, pokračovanie v stransparentňovaní všetkých vzťahov v energetike a v zlepšovaní regulačného rámca a budovania značky Slovensko pre investorov i podporu turizmu.

Hospodárska politika

Skutočným motorom úspechu každej modernej krajiny je iniciatíva súkromných vlastníkov – podnikateľov. Vláda nedokáže vytvárať nové pracovné miesta, iba presmerovať zdroje z jedného miesta na iné. Preto sa budeme snažiť zabezpečiť rozvoj a zamestnanosť najmä vytváraním spravodlivých a rovných pravidiel hry pre všetky subjekty tvorbou prostredia nakloneného podnikaniu, odstraňovaním bariér a celkovým zlepšovaním podnikateľského prostredia.

• Navrhneme pri implementovaní európskej legislatívy preberať len nevyhnutné minimum. Akákoľvek odchýlka od tohto pravidla bude musieť byť presne zdôvodnená, aby pri jej prenášaní do slovenského právneho poriadku nešli úradníci nad rámec jej minimálnych požiadaviek a nestávali sme sa tak, mnohokrát nezmyselne, pápežskejšími než sám pápež.
• Presadíme doplnenie doložky súladu s európskou legislatívou, ktorá je súčasťou každého zákona, o porovnanie minimálnych požiadaviek implementovanej smernice s aktuálnym znením zákona.
• Vyhneme sa poskytovaniu investičných stimulov v hotovostnej podobe a budeme pokračovať v utlmovaní aj daňových úľav tak, ako keď sme počas nášho pôsobenia na Ministerstve hospodárstva SR znížili počet poskytnutých stimulov sedemnásobne (a ich hodnotu desaťnásobne).
• Presmerujeme daňové úľavy, až do ich úplného skončenia poskytovania, do okresov s najvyššou mierou nezamestnanosti (nad 1,5-násobok priemeru). V týchto regiónoch môže byť poskytnutie úľavy automatické po splnení podmienok, aby sa maximálne zamedzila možnosť korupčného konania.
• Presadíme nový systém odmeňovania manažérov v štátnych podnikoch, závislý od ich hospodárskych výsledkov.
• Presadíme celý komplexný systém odborného výkonu akcionárskych práv podnikov vo vlastníctve štátu. Systém hodnotenia rizika, analýz pre rozhodovanie, motivačného odmeňovania a riadenia by mal byť inštitucionalizovaný a upravený legislatívne.
• Doprivatizujeme zostávajúce podiely štátu v nestrategických podnikoch (distribučné spoločnosti, Cargo, Telekom, SAD...), pretože štát nie je dobrým hospodárom. Štátne podniky hospodária neefektívne a uprednostňujú politické záujmy pred ekonomickými.
• Budeme presadzovať doprivatizáciu nestrategických podnikov v maximálnej miere prostredníctvom kapitálových trhov s cieľom umožniť aj bežným občanom získať ich akcie a podporiť rozvoj kapitálového trhu.
• Presadíme zrušenie Fondu národného majetku SR a presun jeho agendy pod Ministerstvo hospodárstva SR a Ministerstvo financií SR čo najrýchlejšie a bez náhrady.
• Zrušíme Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky. Časť aktivít jeho podriadených inštitúcií je možné prenechať súkromnému sektoru vrátane liberalizácie trhu metrologicky autorizovaných osôb, zvyšné činnosti budú spojené s činnosťou MH SR.

Na Slovensku chýba „inovačná kultúra“. Svedectvom toho sú jedny z najnižších investícií v pomere k HDP (0,5 %) v rámci krajín EÚ aj OECD. Rýchly rast slovenskej ekonomiky je teda len akýmsi „bambusovým rastom“. Bez znalostí a inovácií je vlastne ekonomika dutá. Dnes u nás investujú špičkové firmy, preto máme jedinečnú príležitosť učiť sa od nich vytváranie moderných technológií, výrobných a manažérskych postupov a výrobkov. Naopak, slovenské vysoké školy stále nevyužívajú potenciál rozvoja svojich kapacít v spolupráci s firmami.

• Podporíme budovanie technologických parkov v areáloch univerzít, ktoré umožnia školám vybaviť sa modernou technikou za podmienky spolupráce s inovatívnymi firmami. Firmy budú môcť využívať najmodernejšie technológie pod podmienkou spolupráce s univerzitami.
• Presadíme v týchto parkoch vznik vybavených technologických inkubátorov pre malé a stredné firmy s inovatívnymi podnikateľskými zámermi.
• Zabezpečíme inštitucionalizovanú pomoc pre slovenských podnikateľov pri získavaní európskych i mimoeurópskych patentov, pri zakladaní spin-offov z existujúceho výskumu a podobne.
• Pripravíme legislatívnu úpravu, ktorá by umožnila vznik a ukladanie patentových prihlášok ako elektronických registratúrnych záznamov.
• Presadíme inovačné vouchery v hodnote niekoľko tisíc eur, financované prioritne zo zdrojov európskych fondov, za ktoré si budú aj malí podnikatelia môcť kupovať výskumné a vývojové práce od vysokých škôl a univerzít.
• Budeme pokračovať v podpore spolupráce s oblasťami s najvyspelejšou inovatívnou kultúrou (napr. spustenie Plug&Play inkubátora v Silicon Valley, priemyselné parky na Taiwane) vytváraním sietí kontaktov, príležitostí pre slovenské firmy. Naším vzorom je napríklad pôsobenie českej agentúry CzechInvent.
• Podporíme ďalší rozvoj rizikového kapitálu do oblastí s vysokou pridanou hodnotou aj mimo regiónu hlavného mesta, a to najmä ďalšou podporou rozvoja projektu JEREMIE pod gesciou nezávislej a transparentnej Európskej investičnej banky.
• Spustíme pilotné projekty spolupráce stredných i vysokých škôl s konkrétnymi firmami v regiónoch, zamerané na poskytovanie zručností, uplatniteľných dlhodobo na slovenskom trhu práce na základe skúseností zo zahraničia.

Cestovný ruch a zahraničné investície

Oddeľovanie problematiky cestovného ruchu od získavania investícií či prezentácie Slovenska v zahraničí je umelé a nenáležité. Prezentácia Slovenska je dnes rozdrobená medzi množstvo inštitúcií. Nemá jasnú koncepciu a nefunguje, pretože nie je koordinovaná. Preto je nevyhnutné spojiť tieto oblasti pod jednu strechu budovania „značky Slovensko“ pre turistov i investorov.

• Presadíme budovanie „značky Slovensko“ koordinovaným spôsobom. Zlúčime kompetencie v oblasti propagácie turizmu, investícií či obchodu pod jednu inštitúciu zo štyroch rezortov: dopravy, hospodárstva, zahraničných vecí a kultúry.
• Zlúčime SACR a SARIO a vrátime kompetenciu cestovného ruchu naspäť na rezort.
• Zrušíme regionálne pobočky agentúry SACR a prenecháme v regiónoch činnosť podpory cestovného ruchu oblastným, prípadne krajským organizáciám, ktoré sú zriaďované obcami a najlepšie poznajú problémy cestovného ruchu v ich regióne.
• Podporíme vznik konkurenčného prostredia medzi jednotlivými regiónmi pri získavaní zdrojov zo štátneho rozpočtu.
• Budeme pokračovať v trende rušenia obchodno-ekonomických oddelení na zahraničných veľvyslanectvách, ktoré často suplujú prácu diplomacie, a v odôvodnených prípadoch ich nahradíme zástupcami agentúry SARIO s cieľom priameho oslovovania firiem a potenciálnych investorov v zahraničí.
• Zavedieme dobrovoľný systém označovania pôvodu slovenského výrobku pri potravinách (slovenská vlajočka) tak, aby ho mohol využívať každý po splnení jasne určených kritérií a aby označoval naozaj len produkty (mäso, ovocie a pod.), pochádzajúce zo Slovenska, a nie z dovozu.

Podnikateľské slobody

Podľa výsledkov Komplexného auditu prekážok podnikania na Slovensku patria medzi hlavné problémy podnikateľského prostredia vymáhateľnosť práva, nejednoznačnosť a nestálosť zákonov, odvodové a poplatkové zaťaženie či nadmerná byrokracia. Slovenských podnikateľov napríklad zaťažuje vyše 1 200 rôznych informačných povinností. Riešenia mnohých týchto problémov ponúkame v iných častiach svojho programu. Patria medzi ne napríklad zavedenie odvodového bonusu či zefektívnenie súdov. Pre podnikanie je dôležité, aby zákony, hádžuce podnikateľom polená pod nohy, vôbec nevznikali.

• Budeme pokračovať v úspešnom projekte Singapur a odstránime nezmyselnú byrokraciu pri podnikaní. Už dnes máme zoznam ďalších vyše dvesto konkrétnych návrhov, ktorých cieľom je uľahčiť podnikateľom život. Tento zásobník návrhov je dostupný na webovej stránke singapur.strana-sas.sk.
• Budeme presadzovať analýzu dôsledkov novoprijímanej legislatívy vo vzťahu k jej negatívnym dôsledkom na podnikanie Zamedzíme tak prijatiu nezmyselných byrokratických zákonov, akými bola napríklad povinnosť meniť registračné pokladnice za nové s fiškálnym modulom.
• Stabilizujeme legislatívne prostredie tým, že potrebné zmeny budeme uskutočňovať menším počtom lepšie pripravených noviel či podzákonných noriem. Zlatým pravidlom bude najdôležitejšie normy pre podnikateľské prostredie novelizovať maximálne raz do roka, vždy k 1. januáru.
• Vykonáme systémovú inventúru doteraz platných povinností a zákonov.
• Presadíme zrušenie nezmyselných povinností v zákone o cenách, ktoré nútia podnikateľov pod hrozbou pokút napríklad uchovávať niekoľko rokov cenové kalkulácie k všetkým predávaným tovarom.
• Odstránime inventúrou požiadaviek všetkých orgánov trhového dozoru (napríklad ŠOI, hygienická kontrola, veterinárna kontrola...) duplicity či také povinnosti, ktoré si navzájom dokonca odporujú, aby podnikatelia vždy jasne a vopred vedeli, aké požiadavky musia spĺňať.
• Zavedieme sofistikovaný manažment rizika do práce dozorných a kontrolných orgánov tak, aby neznepríjemňovali život poctivým podnikateľom a zamerali sa na kontrolu takých oblastí, kde vzniká najvyššie riziko škôd pre spotrebiteľa.
• Zrušíme povinné členstvo v profesijných komorách, ktoré obmedzuje vstup nových subjektov na trh, zvyšuje náklady o poplatky a „vydiera“ podnikateľov potrebami rôznych školení, skúšok, poistení a licencií. Uľahčíme tak vstup do podnikania v oblastiach dnes monopolizovaných rôznymi komorami, čo povedie k vyššej konkurencii a zlacneniu služieb pre spotrebiteľov.

Neschopnosť fungovať na klientskom princípe je spoločným menovateľom mnohých inštitúcií na Slovensku. Príkladom je získavanie rôznych potvrdení, výpisov či ohlasovanie zmien, kvôli ktorým musíme navštíviť mnoho úradov vo väčších mestách. Podnikatelia a občania musia byť vnímaní ako prijímatelia služieb, pri ktorých sa dbá na kvalitu a dostupnosť, a nie na pohodlie úradníkov. Priblížime tak štátnu správu k ľuďom.

• Podporíme rozširovanie jednotných kontaktných miest pre podnikateľov na väčší počet, bližšie k občanom a podnikateľom.
• Zjednodušíme získavanie úradných dokladov z existujúcich databáz (obchodný register, kataster, živnostenský register...) prostredníctvom špecializovaných info-kioskov v regiónoch či existujúcich sietí, napríklad na poštách alebo u notárov.
• Rozšírime vo vybraných prípadoch možnosti nielen získavania dokladov, ale aj vykonávania úradných zmien (napríklad úkony spojené s registráciou firiem či zápisom zmien v podnikateľských subjektoch) prostredníctvom existujúcich sietí bližšie k podnikateľom na notárskych úradoch.
• Rozšírime elektronické služby zriaďovaním e-podateľní či „internet bankingom“ s úradmi. Štátna správa musí dokázať ponúknuť občanom a firmám komfort v úradnom styku, ako je zjednodušenie elektronickej komunikácie.
• Budeme presadzovať zrušenie živnostenských úradov, ktoré predstavujú zbytočnú paralelnú činnosť k fungovaniu obchodných registrov a daňových úradov. Kontrolná činnosť, ktorú vykonávajú, nemá praktický zmysel a podnikateľské subjekty majú voči nim zbytočnú ohlasovaciu povinnosť.
• Zavedieme jednotný identifikátor firiem, ktorý nahradí všetky doteraz platné registračné čísla (IČO, DIČ, DIČ DPH, reg. číslo v Sociálnej poisťovni, v zdravotných poisťovniach...).
• Po zrušení poplatku za registráciu živností cez internet budeme presadzovať znižovanie nákladov na administráciu.
• Budeme pokračovať v zavádzaní inštitútu predbežného záväzného stanoviska tak, aby v prípade nejasnej legislatívy mal každý podnikateľ právo požiadať o záväzný a súdom preskúmateľný výklad zákona príslušný úrad, a to aj v konkrétnej veci.
• Zavedieme jednotný predĺžený stránkový deň na všetkých úradoch verejnej správy, prichádzajúcich do styku s občanom – v stredu do 18.00 h. Sprístupnia sa tak služby zamestnaným občanom i vyťaženým podnikateľom.

Novela Zákonníka práce z našej dielne výrazne zjednodušila zamestnávanie a sflexibilnila pracovnoprávne vzťahy. Spolu s ďalšími krokmi (napr. ukončenie povinných extenzií kolektívnych zmlúv) treba tieto zmeny ubrániť i v budúcnosti. Existencia minimálnej mzdy je však stále príkladom regulácie s rozsiahlymi dôsledkami. V súčinnosti so zavedením odvodového bonusu vytvoríme priestor na vznik mnohých nových pracovných miest na kratší úväzok či pre menej kvalifikovaných zamestnancov.

• Zasadíme sa o zrušenie plošnej minimálnej mzdy, ktorá v konečnom dôsledku zhoršuje možnosť zamestnania pre skupiny ľudí s nízkou kvalifikáciou.[LK2]
• Vyjednávanie o mzdách ponecháme výlučne na dohodu zamestnanca a zamestnávateľa, resp. na kolektívne vyjednávanie. Posilníme tak hodnotu dohôd najmä na podnikovej úrovni.

Namiesto prenasledovania poctivých podnikateľov musí štát vykonať kroky na potlačenie nekalých podnikateľských praktík. Rozmach týchto praktík spôsobuje škody hospodárstvu štátu, demotivuje slušných podnikateľov v ich činnosti a poškodzuje dobré meno celého podnikateľského stavu. Opatrenia nadväzujú na už uskutočnené kroky, napríklad spustenie hospodárskeho registra na stránkach Ministerstva hospodárstva SR. Stotožňujeme sa s opatreniami Podnikateľskej aliancie Slovenska „Podvody v biznise a možnosti zamedzovania nekalého podnikania“.

• Rozšírime existujúci hospodársky register na stránkach MH SR o ďalšie dostupné údaje z existujúcich verejných databáz o firmách tak, aby boli centrálne a bezplatne prístupné na jednej webovej adrese.
• Presadíme vytvorenie „čiernej listiny“ podnikateľov, ktorí sa dopustili vybraných porušení zákona (napríklad v oblasti konkurzu, úmyselného neplatičstva a podobne). Zvážime možnosť podmieniť začatie nového podnikania zákonným vyrovnaním záväzkov z predchádzajúceho podnikania.
• Presadíme rýchle dobudovanie insolvenčného registra, v ktorom budú zverejňované aktuálne informácie o konkurzných konaniach a zákonom stanovené informácie, týkajúce sa dlžníkov.
• Vrátime časť poplatku pri veriteľskom konkurze, ak sa návrh na konkurz preukáže ako dôvodný.
• Presadíme urýchlené zavádzanie podnikateľských dátových schránok na doručovanie súdnych písomností.
• Zrušíme povinné základné imanie a zbytočnú účtovnú tvorbu rezervného fondu pri spoločnostiach s ručením obmedzeným, avšak zároveň zavedieme jednoznačné ručenie za záväzky každým spoločníkom v stanovenej výške celým vlastným osobným majetkom. Táto povinnosť by vo vzťahu k nesplateným záväzkom spoločnosti mala zaväzovať i toho spoločníka, za ktorého spoločníctva takéto záväzky vznikli, aby sa aspoň čiastočne zamedzilo prevodom obchodných podielov na tzv. biele kone.
• Presadíme širšiu definíciu zákonnej domnienky zlého úmyslu dlžníka pri podozrivom prevádzaní majetku na tretie osoby na úkor veriteľov.
• Zmeníme Obchodný zákonník tak, aby sa tovar stal majetkom kupujúceho až po zaplatení, a zamedzíme tak konkurznej mafii zarábať na úkor dodávateľov.
• Zavedieme skúmanie bezúhonnosti spoločníkov obchodných spoločností obdobne, ako je to pri získavaní živnostenského osvedčenia.
• Zrušíme zákon o preukazovaní pôvodu majetku ako normu porušujúci princíp prezumpcie neviny, ktorá je navyše úplne neúčinná a bezzubá. Nahradíme ho úpravou v daňovej legislatíve, podľa ktorej bude mať daňový úrad právo kontrolovať v odôvodnených prípadoch hodnotu majetku a porovnať ju so zdanenými príjmami; v prípade vysokej odchýlky penalizovať danú osobu dodanením, ako aj v trestnej rovine – daňové úniky. Sfunkční sa tak systém preukazovania pôvodu majetku a zabráni sa neodôvodnenému prenasledovaniu „slušných“ daňovníkov.

Energetika

Naša energetická politika vychádza zo snahy spriehľadniť vzťahy medzi subjektmi pôsobiacimi v tomto odvetví. Energetika je v dôsledku desaťročia trvajúceho vplyvu štátu stále jedným z odvetví vyžadujúcich dôslednejšiu liberalizáciu trhu. Na druhej strane, práve v tomto sektore stále existuje dostatok nevyužitých možností, ktoré z neho opäť môžu spraviť pilier slovenskej ekonomiky.

Kľúčovým krokom je vytvorenie stabilného a transparentného regulačného rámca s naozaj nezávislým rozhodovaním. Štátne vlastníctvo energetických podnikov vytvorilo v minulosti na trhu mnoho zásadných rozporov a deformácií. Štát ako vlastník mal presadzovať rozvoj energetických podnikov, no ako regulátor robil úplný opak.

• Zabezpečíme úplnú transpozíciu súboru pravidiel Európskej únie v oblasti energetického trhu (tzv. tretí energetický balíček) a jeho praktické zavedenie na Slovensku. Zabránime tak veľkým energetickým podnikom zneužívať svoje postavenie na trhu vo forme tzv. krížových dotácií.
• Prijmeme zásadné opatrenia na zjednodušenie vstupu do neregulovaných odvetví, ako je napríklad obchod s energiami, vo forme zníženia byrokratickej náročnosti. To povedie k vyššej konkurencii a nasledovnému tlaku na zníženie cien energie pre spotrebiteľov.
• Pripravíme modernú energetickú politiku s dôrazom na zachovanie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky cez čo najnižšie ceny energií, čo najnižšie výdavky na dotačné mechanizmy v energetike a, samozrejme, s čo najnižším vplyvom na koncové ceny pre bežného občana. Koncepčné dokumenty v energetike navzájom zladíme a previažeme.
• Budeme zjednodušovať proces zmeny dodávateľa energií a podporovať tak rozvoj konkurencie na trhu s energiami.
• Vytvoríme podmienky na dostatočné personálne a odborné zázemie naozaj nezávislého regulačného úradu nielen od politiky, ale aj od ostatných strán – najmä samotných energetických firiem, ktorých náklady premieta medzi oprávnené, a veľkých odberateľov.
• Zvýšime zodpovednosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) za vlastné rozhodnutia, aby s kompetenciami existovala i jeho zodpovednosť pri vydávaní rozhodnutí.
• Budeme presadzovať dereguláciu v oblastiach, kde vzhľadom na konkurenciu už nie je potrebná, a to vrátane koncových cien energií pre domácnosti.
• Budeme presadzovať v oblastiach s charakterom prirodzeného monopolu tvrdú a účinnú reguláciu s využitím najmodernejších prístupov (benchmarková metóda hodnotenia oprávnených nákladov, odstraňovanie neefektívnych miest ako napríklad priveľká odchýlka pri fakturácii distribučnými spoločnosťami a pod.).
• Posilníme postavenie ÚRSO ako mimosúdneho orgánu pre urovnávanie spotrebiteľských sporov.
• Podporíme aktívnejšie zapojenie ÚRSO do EÚ agentúry pre spoluprácu európskych regulátorov.
• Presadíme energetiku, odvetvie, ktoré má už dnes vysokú pridanú hodnotu, ako dôležitý exportný artikel slovenskej ekonomiky (tak z pohľadu vývozu energetických komodít, surovín, úlohy slovenskej infraštruktúry, ako i z pohľadu vývozu špecifického know-how a získania výskumných projektov pre niektoré odvetvia, napríklad jadrová energetika, vyraďovanie jadrových zariadení, energetické strojárstvo a podobne).

Rozvinutý trh ako súčasť celoeurópskeho energetického trhu je zároveň jedným z najlepších garantov energetickej bezpečnosti. Rozvoj jednotného celoeurópskeho trhu je však podmienený vybudovaním dostatočnej úrovne infraštruktúry, ktorá jednotlivé krajiny prepojí.

• Presadíme relevantné opatrenia, najmä projekty, ktoré prispievajú k diverzifikácii trás a zdrojov energie – vybudovanie nových prenosových trás elektrickej energie s Maďarskom.
• Budeme bojovať o uskutočnenie projektu severo-južného plynovodného prepojenia, ktoré neobíde Slovenskú republiku.
• Podporíme využívanie domácich surovinových zdrojov s cieľom zvyšovania energetickej bezpečnosti (či už v oblasti OZE – tepelné čerpadlá, solárny ohrev, prieskumy nových zdrojov, napr. bridlicový plyn či geoterm na východnom Slovensku, a podobne).
• Podporíme výstavbu nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach len pod podmienkou nulového finančného vkladu vlády.
• Nepovolíme výstavbu nového ropovodného prepojenia cez Žitný ostrov, ktorý je vzácnym zásobníkom pitnej vody stredoeurópskeho významu. Budeme presadzovať zvýšenie bezpečnosti aj ostatných existujúcich líniových stavieb na tomto území.

Vo svetle boja proti klimatickým zmenám a v kontexte presadzovania modelu trvalo udržateľného rozvoja podporujeme rozvoj obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Mimoriadne citlivo však vnímame neprimerané zásahy štátu do tvorby nových zdrojov energie a rovnako tak chápeme potrebu minimalizovať prípadné negatívne dosahy OZE na fungovanie trhu, cenovú stabilitu a stabilitu prenosovej sústavy.

• Podporíme najmä predikovateľné druhy OZE a zdroje s čo najvyššou pridanou hodnotou pre slovenskú ekonomiku (voda, bioplyn, geoterm), ktoré nespôsobujú nadmerné zaťaženie sústavy a nevyvíjajú tlak na spotrebiteľské ceny energie.
• Podporíme v oblasti výroby energií vo fotovoltických zariadeniach len najmenšie strešné a fasádne inštalácie, ktoré primárne slúžia na pokrytie spotreby odberného miesta. Zásadne zjednodušíme odradzujúcu byrokraciu pri výstavbe takýchto malých lokálnych zdrojov.
• Presadíme opatrenia, ktoré priblížia ceny OZE reálnym trhovým cenám (napríklad reverzné aukcie, pri ktorých OZE ponúknuté za najnižšiu cenu budú mať prednostný vstup do siete), zastavia neprimerané zisky pre špekulantov v tejto oblasti a zároveň budú motivovať občanov na vyššiu energetickú efektívnosť a šetrenie životného prostredia.
• Budeme presadzovať systém výkupu OZE cez OKTE (operátora krátkodobého trhu s elektrinou) a cez energetickú burzu. To zabezpečí stanovenie spravodlivých cien OZE. Novovytvorená burza poskytne možnosť predávať aj iné produkty (emisné povolenky, plyn).
• Podporíme výskum v oblasti environmentálnej technológie, ako aj vytvorenie vhodného prostredia pre rozvoj e-mobility a inteligentných sietí vrátane pilotných projektov v týchto oblastiach.
• Spojíme politiku ekologickej produkcie energií z odpadu a odpadového hospodárstva do jednotného celku pri určovaní stratégie energetickej bezpečnosti SR na najbližšie roky.
• Presadíme v rámci prípravy Národného strategického referenčného rámca (EÚ fondov) na roky 2014 – 2020 zavedenie špeciálneho a všeobecne uplatniteľného opatrenia na podporu úspor energií bez byrokratických procedúr a netransparentného rozdeľovania – napr. štandardnú podporu na zateplenie na 1 m2 plochy a podobne.
• Budeme rozumne využívať existujúcu legislatívu a zelené priority pre podporu energetickej efektívnosti (napríklad pri dotáciách cez Štátny fond rozvoja bývania sa vyžaduje nedostatočná 20 % úspora energií, čo pri budovách v kategórii F absolútne nepostačuje, pritom však ide o verejnú investíciu s 15- až 20-ročnou návratnosťou).

Slovensko má v porovnaní s Rakúskom, Nemeckom alebo Francúzskom trojnásobnú spotrebu tepla na vykurovaný objem, čo svedčí okrem iného o obrovských stratách v distribučnej sieti. Dnešný stav je zlý aj v tom, že zisk teplární je rátaný ako určité percento nákladov, čo znamená, že v záujme teplární je, aby náklady boli čím vyššie.

• Vytvoríme motiváciu teplární šetriť a v konečnom dôsledku znížime pre odberateľa cenu tepla, napríklad stanovením výšky prípustných strát v rozvodoch.
• Upravíme regulačný rámec tak, aby sa cena za teplo stanovovala len na základe spotreby u spotrebiteľa. Fakturačné meradlá budú čo najbližšie k miestu spotreby a bude povinné merať teplo na vstupe do objektu.
• Presadíme možnosť odvolania sa spotrebiteľa v prípade nesúhlasu s vyúčtovaním vrátane maximálnej doby potrebnej na rozhodnutie a sankcií v prípade, že dodávateľ porušil zásady zúčtovania.