Kvôli politike EÚ vznikajú umelé nedostatky cukru, Európska komisia nehodlá konať
Jednou z najproblémovejších častí centrálne plánovanej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (CAP) je cukor. Regulácie trhu s cukrom najskôr spôsobovali jeho prebytky – ktoré sa museli za ďalšieho dotovania vyvážať mimo EÚ. EÚ sa to teda rozhodla zmeniť a kvóty znížila, popri čom sa čiastočne otvorila tretím krajinám. Kvóty však boli nastavené veľmi nízko, a tak napriek tomu, že by si európski producenti dokázali vyrobiť dosť cukru, nemôžu.
Kvôli tejto politike dochádza k viacerým iným deformáciám – cukor sa napríklad vďaka štedrým dotáciám pestuje v krajinách, ktoré na to nemajú vhodné podmienky. Na druhej strane sa cukor však nepestuje v niektorých krajinách, ktoré na to vhodné podmienky majú, a tak aj keď v minulosti cukor vyvážali, dnes ho musia samy dovážať. Podobne je to aj na Slovensku, kde sa produkčná kvóta posunula z 215-tisíc na 112-tisíc ton ročne, pričom každoročne spotrebujeme 150-tisíc ton. Brusel totižto odmeňoval výrobcov za ukončenie výroby, čo spôsobilo, že pre niektorých výrobcov bolo ziskovejšie cukor nevyrábať ako vyrábať, a o to viac sa na Slovensko muselo dovážať.
Kvóty tiež spôsobujú nedostatky cukru v obchodoch, keď napríklad nedávno museli nemecké supermarkety v pohraničí obmedziť predaj cukru po tom, ako ho Poliaci hromadne vykupovali. Napriek jednoznačnému zlyhaniu sa však Európska komisia vyjadrila, že „absolútne nediskutuje“ ani len o dočasnom zvýšení kvót na výrobu cukru.
