Prečo je Brusel taký skorumpovaný?
Jedným z hlavných argumentov eurooptimistov, ktorí využívajú každú jednu príležitosť presunúť na Európsku úniu čo najviac národných právomocí je to, že naša krajina je neschopná a skorumpovaná a v Bruseli to robia lepšie. Portál Reformy.cz sa však v jednom zo svojich článkov pokúsil ukázať, ako to skutočne s korupciou v Bruseli vyzerá. Ukazujú to na príbehoch dvoch ľudí, ktorí mali úprimnú snahu bojovať proti korupcii.
V roku 1998 Paul van Buitenen, holandský audítor z Riaditeľstva finančnej kontroly Európskej komisie vzniesol obvinenie z korupcie a sprenevery voči vtedajšej Európskej komisii. Za toto bol suspendovaný, bola mu zobraná polovica platu a bol postavený pred disciplinárne nariadenie. Buitenen sa však nedal odradiť a pokračoval, až kým skutočne komisia nebola usvedčená a donútená rezignovať. Vyšetrovací výbor nedokázal spojiť väčšinu pochybení s konkrétnym menom, a tak bola obvinená len jedna osoba, ktorá musela odstúpiť. Napriek tomu jej bol ponechaný štedrý dôchodok.
Európska únia tak bola donútená založiť nový protikorupčný úrad OLAF, ktorý nahradil dovtedajší UNCLAF. Na jeho čelo sa dostala Marta Andreasen, ktorá bola po nástupe do funkcie prekvapená závažnosťou pochybení. Snažila sa teda vykonať aspoň najzávažnejšie zmeny, jej návrhy sa však stretávali s odporom. Navyše bola nútená podpisovať zmluvy na veľké čiastky, ktoré však nemohla overiť. Z rozpočtu tiež mizli stovky miliónov eur s primitívnymi odôvodneniami. Kontaktovala tak vtedajšieho predsedu komisie Prodiho a komisára Kinnocka o svojich pochybnostiach, ktoré sa rátali na tisícky podozrení z korupcie. Nielenže jej nepomohli, snažili sa ju radšej presunúť na miesto, kde by bola „neškodná“.
Následne sa pokúsila spravodlivosti dovolať cez Európsky súdny dvor, ktorý ju ignoroval a na Európsky parlament, ktorý však v tejto veci nekonal z dôvodu zmluvy s Európskou komisiou. Po dvoch rokoch bola Marta Andreasen vyhodená za „nelojálnosť“, tými istými ľuďmi, ktorých mala kontrolovať.
Korupcia v Európskej únii prekvitá kvôli tomu, že neexistuje žiadna nezávislosť medzi jednotlivými inštitúciami a ich kontrolnými orgánmi. Európsky súdny dvor je napríklad financovaný z toho istého rozpočtu, ktorý má kontrolovať. Navyše v samotných inštitúciách vládne atmosféra, ktorá priam navádza jednotlivých pracovníkov nielen využívať, ale aj zneužívať výhody, ktoré sa im ponúkajú. Veľmi medializovaným bol napríklad prípad, keď novinári zistili, že europoslanci sa chodia ráno do práce zapisovať len pre získanie príplatku bez toho, aby skutočne pracovali. Novinári však za toto odhalenie neboli pochválení, ale naopak – ochranka ich vyhodila, napriek tomu, že mali oprávnenie filmovať. Podobný prípad sa stal vtedy, keď jeden novinár robil s Nigelom Farageom interview o tom, ako sa niektorí europoslanci búrili proti zamietaniu referend o prijatí Lisabonskej zmluvy. Kameramanom bolo prikázané tento záznam neodvysielať, čo museli ako zamestnanci Európskeho parlamentu poslúchnuť.
Druhý dôvod toho, že korupcia v Európskej únii je systémová je v tom, že politici sú oveľa menej zodpovední svojim voličom. Pokiaľ pochybí politik na národnej úrovni, voliči mu to môžu spočítať v nasledovných voľbách. Ako ale môžu potrestať voliči politika, ktorý nikdy nie je, ani nebol volený? V prípade Európskej únie je možné vo voľbách voliť len poslancov Európskeho parlamentu, ktorý má však len minimálne právomoci. Členovia ďalších inštitúcií nie sú volení vôbec – sú buď dosadzovaní, alebo volení nepriamo, na čo má občan veľmi malý dosah. Volenie nie je možné ani pri najvyšších funkciách Európskej únie – predseda Európskej komisie a prezident.
Ak sa teda niekto obáva korupcie, mal by byť veľmi opatrný s prenesením každej právomoci štátu na úroveň EÚ. Napriek tomu, že korupcia je významná aj na národnej úrovni, volič má ďaleko väčšiu šancu to politikom vo voľbách zrátať. Nie je to len preto, že Európska únia má takmer stonásobne viac obyvateľov, ako Slovensko, a teda hlas vo voľbách je stonásobne nižší. Je tak aj preto, že Európska únia je riadená oveľa menej demokraticky a korupcia je v nej zakorenená tak hlboko, že aj úprimné snahy o jej zmenu sú často krát márne.
Zdroj: reformy.cz
